Nespoznal Božiu pomoc
Istý muž býval v dome na brehu rieky. Raz v noci veľmi pršalo. Voda v rieke začala nebezpečne stúpať. O ôsmej ráno už siahala po dvere mužovho domu.
V rádiu oznamovali: "Všetci, čo bývajú v blízkosti rieky, musia okamžite opustiť svoje domy."
Muž bol zbožný a preto sa začal modliť: "Pane, zachráň ma!"
Počul hlas, ktorý mu hovoril: "Neboj sa, myslím na teba!"
Bol to Pánov hlas. Šťastný muž pokojne pokračoval vo svojich domácich prácach.
O jedenástej voda zaplnila izbu na prízemí, a tak muž vyšiel na horné poschodie. Keď prechádzala okolo domu loď s hasičmi, jeden z nich ho zbadal a zavolal: "Rýchlo, poďte s nami! Nesmiete tu zostať, je to nebezpečné!"
Muž však odpovedal: "Mňa má kto zachrániť, som si istý!"
O pätnástej hodine voda zaplnila aj prvé poschodie. Muž sa teda uchýlil na povalu. Prešla okolo loďka s mestskou políciou a jeden z mužov naňho zavolal: "Rýchlo choďte preč! Voda bude ešte stúpať!"
Muž odmietol a povedal: "Ja poznám niekoho, kto ma ochráni!"
O sedemnástej hodine a pätnástej minúte voda zaplavila odkvapové rúry a tak muž vyšiel na strechu. Prešiel okolo nafukovací čln červeného kríža, ktorý hľadal posledných ľudí, aby ich zachránil. Muž sa chytil komína a nechcel odísť. Voda stále stúpala a o osemnástej hodine ... sa muž utopil.
Len čo muž prišiel do neba, začal nahnevane protestovať: "Povedal si, že na mňa myslíš a že ma zachrániš."
Pán sa naňho láskavo pozrel a povedal: "Veď som na teba myslel: poslal som tri loďky, aby ťa zachránili a ty si nechcel!"
31.10.2011 Turistický výlet – Haligovské skaly
Ani tento, hoc aj prázdninový deň sme neleňošili, ale vybrali sme sa pokochať krásnou jesennou prírodou v Pieninskom Národnom Parku. Tentokrát sme sa vybrali na Haligovské Skaly. Z Lesnického Sedla, kde sa nám naskytol krásny výhľad na Spišskú Maguru a Vysoké Tatry sme kráčali hrebeňom k nášmu cieľu. Po krátkej posilňujúcej prestávke Pod Plašnou sme pokračovali chodníkom, z ktorého boli na dosah ruky skvelé trnky. Naše kroky viedli k najväčšej a najvýznamnejšej predstaviteľke jaskýň bradlového pásma na Slovensku - k Aksamitke, ktorej celková dĺžka je 330 m. Od nej sme sa pobrali chodníčkami, ktoré nás viedli po Haligovských Skalách. Po krátkom čase sme mohli obdivovať očarujúci prírodný, skalný útvar, ktorý nesie meno "Vstupná brána do Pienin". Potom sme sa na malú chvíľu ponorili do tajomstiev, ktoré v sebe skrýva Zbojnícka jaskyňa. Zbojníkov sme tam nestretli a nenašli ani ukrytý poklad. No okrem trocha strachu a rozbitého jedného čela sme si z nej odniesli super zážitok. Spiatočná cesta pri zostupovaní bola sprevádzaná tajomstvami legendami opradených opustených dreveníc, ktoré tajuplne rozprávajú svoje príbehy až dodnes. Aj takto skvelo sme mohli spoločne prežiť ďalší krásny deň, ktorý nám dal Pán.
o. Miro