Nespoznal Božiu pomoc
Istý muž býval v dome na brehu rieky. Raz v noci veľmi pršalo. Voda v rieke začala nebezpečne stúpať. O ôsmej ráno už siahala po dvere mužovho domu.
V rádiu oznamovali: "Všetci, čo bývajú v blízkosti rieky, musia okamžite opustiť svoje domy."
Muž bol zbožný a preto sa začal modliť: "Pane, zachráň ma!"
Počul hlas, ktorý mu hovoril: "Neboj sa, myslím na teba!"
Bol to Pánov hlas. Šťastný muž pokojne pokračoval vo svojich domácich prácach.
O jedenástej voda zaplnila izbu na prízemí, a tak muž vyšiel na horné poschodie. Keď prechádzala okolo domu loď s hasičmi, jeden z nich ho zbadal a zavolal: "Rýchlo, poďte s nami! Nesmiete tu zostať, je to nebezpečné!"
Muž však odpovedal: "Mňa má kto zachrániť, som si istý!"
O pätnástej hodine voda zaplnila aj prvé poschodie. Muž sa teda uchýlil na povalu. Prešla okolo loďka s mestskou políciou a jeden z mužov naňho zavolal: "Rýchlo choďte preč! Voda bude ešte stúpať!"
Muž odmietol a povedal: "Ja poznám niekoho, kto ma ochráni!"
O sedemnástej hodine a pätnástej minúte voda zaplavila odkvapové rúry a tak muž vyšiel na strechu. Prešiel okolo nafukovací čln červeného kríža, ktorý hľadal posledných ľudí, aby ich zachránil. Muž sa chytil komína a nechcel odísť. Voda stále stúpala a o osemnástej hodine ... sa muž utopil.
Len čo muž prišiel do neba, začal nahnevane protestovať: "Povedal si, že na mňa myslíš a že ma zachrániš."
Pán sa naňho láskavo pozrel a povedal: "Veď som na teba myslel: poslal som tri loďky, aby ťa zachránili a ty si nechcel!"
Päť zvonov
Bol raz jeden hostinský, ktorý mal vlastný hostinec. Nik však doňho nevchádzal, aby sa najedol, a on zomieral od hladu. Robil všetko, aby pritiahol hostí: znížil ceny, ponúkal špeciálne jedlá, kvalitné vína. Nič však nepomáhalo.
Zúfalý si pýtal radu od mudrca.
"Musíš zmeniť meno svojho hostinca!" povedal mudrc. "Odteraz ho budeš volať hostinec U piatich zvonov , vonku však zavesíš len štyri!"
"Vy žartujete, pane! Nazvať hostinec U piatich zvonov a potom zavesiť len štyri? Povedia mi, že som blázon."
"Skús a uvidíš!"
Hostinský s ťažkým srdcom urobil, ako mu poradil mudrc. Tí, čo prechádzali okolo, vchádzali do hostinca, aby hostinského upozornili na omyl, a každý si myslel, že si to všimol len on.
Keď však vošli do hostinca, zlákala ich srdečnosť, množstvo rozličných jedál i nápojov a vynikajúca obsluha. Každý tam zostal, aby sa najedol. Hostinskému sa konečne začalo dariť.
Ľudia veľmi radi opravujú chyby druhých!
Zlaté srdce
Starý muž sa stretol s mladým priateľom, ktorý sa chystal ženiť.
Zdravím ťa, Pavol! Počul som, že sa budeš ženiť. Som veľmi rád. Povedz, aká je tvoja budúca manželka?"
"Je to nádherné dievča!"
Muž napísal na kus papiera nulu. Potom sa pýtal:
"A ďalej?"
"Je aj veľmi inteligentná!"
Starec napísal na papier ďalšiu nulu. Mladík pokračoval:
"Na jeseň začne pracovať v zamestnaní, ktoré je veľmi dobre platené."
Muž pripísal ďalšiu nulu. Tak to šlo, kým núl nebolo deväť. Napokon Pavol dodal:
"Moja snúbenica má zlaté srdce. Je vždy tam, kde niekto potrebuje pomoc."
Vtedy starec pred všetky nuly napísal jednotku, stisol mladíkovi ruku a povedal mu:
"Blahoželám ti. Tvoja snúbenica je hodná jednu miliardu. Môžeš s ňou prežiť celý život!"
Prázdne ruky
Istý dobrý kresťan sa usiloval zachovávať Boží zákon a nehrešiť. Hovoril:
"Každý večer chcem ísť spať s čistým svedomím, aby som sa pokojne a s istotou mohol postaviť pred Boha."
Napokon zomrel. Keď sa objavil pred Bohom, povedal mu:
"Pane, prišiel som si po odmenu za celý môj život. Nezhrešil som!"
"Si si istý, že si sa vyhol každému hriechu?" opýtal sa ho Pán.
"Áno, Pane, pozri na moje ruky: sú čisté!"
"Sú síce čisté... ale celkom prázdne!"
Nestačí iba nerobiť zlo; treba aj robiť dobro, ako hovorí Pán Ježiš v evanjeliu.
(články sú z knižky Albino Luciani - Ján Pavol I. Veľké pravdy v malých príbehoch 4)