Chrám Uspenija Presvätej Bohorodičky, postavený v r. 1812-1819, klasicistický, jednoloďový, s oblým uzáverom a do štítového priečelia vstavanou vežou s barokovou laternovou baňou, opravený r. 1881 a r. 1924. Evanjeliár je z roku 1894. Zvony a oltár sú z roku 1925.
Zoznam farárov slúžiacich vo farnosti:
- Ján Kaminský 1726-1746
- Vasiľ Loský 1734-1746
- Peter Iľkovič 1747- ?
- Vasiľ Iľkovič pred 1788, 1788-1830
- Peter Hriňák 1830-1856
- Štefan Schirilla (kaplán) 1846-1848
- Juraj Beskid 1857-1859
- Alexander Kerekeš 1859-1873
- Eduard Smandray 1873-1884
- Michal Stuľakovič 1885-1886
- Mikuláš Iľkovič 1886-1889
- Konštantín Iľkovič 1889-1908
- Jakub Milly (excur. z Kyjova) 1908-1909
- Eugen Runtag 1909-1917
- Michal Székely 1921-1933
- Štefan Čanda 1934-1941
- Juraj Bujňák st. 1941-1945
- Oliver Pavol Žatkovič 1945-1950
likvidácia gréckokatolíckej cirkvi 1950-1968
- Ján Bajcura 1968-1980
- Jozef Šoltýs st. (excur. z Orlova) 1980-1983
- Ján Eugen Kočiš (excur. z Prešova) 1980-1983
- Ján Parnahaj 1983-1987
- Jozef Duda 1987-1992
- Mikuláš Gladyš 1992-1994
- Leontín Lizák (excur. z Kyjova) 1994-1995
- Juraj Kuchtanin 1995-2005
- Ľuboš Kohút 2005-2008
- Alexander Andrejko 2008-2010
- Miroslav Šimko - od 2010
- Lukáš Kireš (kaplán) 2015-2017
- Peter Lazorík (kaplán) 2017-2018
- Ján Dvorščák (kaplán) 2018-2019
- Michal Ondovčák (kaplán) - od 2020
Kaplnky
- Ochrany Presvätej Bohorodičky, 1920
- Najsvätejšej Trojice, 1924
- Najsvätejšieho Srdca Spasiteľa, 1915
- Sv. Rodiny, 1968
Každé posvätné miesto, každý kríž alebo kaplnka postavená pri ceste, alebo na inom mieste sa viaže na nejakú príhodu, alebo na nejakú príčinu svojho vzniku. Je miestom, na ktorom môžeme intenzívnejšie prežívať prítomnosť Boha, a to ponorením sa do modlitby alebo rozjímania.
Pri skúmaní dôvodov vzniku dvoch kaplniek sme nemali k dispozícii dôkazy ako sú písomné zmienky v nejakej kronike alebo v archíve. Naším jediným zdrojom bolo ústne podanie najstarších žijúcich pamätníkov obce, preto toto rozprávanie začíname známym "hovorí sa, že ..."
Kaplnka na Šoltysej
Názov miesta, kde sa nachádza súčasná kaplnka, je pravdepodobne odvodený od pôvodných obyvateľov, ktorí založili našu obec. Nazývali ich Šoltýsi, ktorí boli pastieri alebo valasi. So vznikom tejto kaplnky, s ktorou je spojená odpustová slávnosť miestnej Cirkvi, sa spájajú nasledujúce príhody.
Istý človek menom Šašala bol v lese na drevo. Unavený po ťažkej práci sa vracal s drevom a zastavil na spomínanom mieste, pri studničke, aby sa napil vody. Keď sa nahol nad studničkou, zbadal, že voda v nej je mútna, a preto sa nazlostil a začal veľmi hrešiť. V tú chvíľu sa zjavila Presvätá Bohorodička, načo nazlostený a vyľakaný Šašala začal hrešiť ešte viac. Bohorodička začala plakať a zmizla (neskôr sa rozniesol chýr, že Bohorodička odišla z tohto miesta na horu do Levoče, kde je dnes najväčšie pútnické miesto na Slovensku).
Keďže rod Šašalovcov v Jastrabí vymrel, vznikol názor, že to bol trest za tento hriech. Hovorilo sa, že trestom za tento skutok, kedy bola urazená Presvätá Bohorodička, bolo aj zničenie obce požiarom, ktorý vypukol údajne okolo roku 1895. Pri tomto požiari zhorela skoro celá obec z miesta, kde je terajšia farská budova smerom nadol, pričom neporušených zostalo iba zopár domov.
Ďalšia tradovaná príhoda hovorí o ženách, ktoré hrabali seno v blízkosti terajšej kaplnky. Pri hrabaní ženy vysmädli, preto jedna z nich išla nabrať vodu zo spomínanej studničky. Vo chvíli keď išla nabrať vodu, udrel ohnivý blesk do studničky a žena odpadla. Ostatné ženy išli pre ňu, lebo ostala ležať na zemi a keď naberali vodu, znova udrel ohnivý blesk do studničky. O tejto príhode zložil pesničku otec Flenko.
Kňazi, pravdepodobne z opatrnosti, pochybovali o údajnom zjavení Bohorodičky na tomto mieste, preto Michal Lazor (otec misionára Štefana Lazora) napísal o tom rodine do Ameriky, ktorá poslala peniaze na stavbu kaplnky. Z týchto peňazí postavili na Šoltysej kaplnku presvätej Rodiny, ktorá bola z kameňa a z dreva. Kaplička za otca Bajcuru vyhorela následkom toho, že ľudia tam raz pálili sviečky, z ktorých vznikol požiar. Z tohto dôvodu bola postavená v blízkosti vyhorenej nová murovaná.
Kaplnka na Bridkoch
Názov Bridky pochádza zo zdrobneliny slova brod v rusínskom nárečí. Ide o miesto, kde sa vlieva potok Vesne do potoka Ľubotínka, kde bol niekedy brod, ktorým sa prechádzalo. So vznikom kaplnky sa spája príbeh, ktorý rozpráva o tom, ako okolím prechádzal gróf. Gróf išiel na dvoch kočoch smerom od Kamenice. Na prvom koči išiel sluha so slúžkou a grófovými deťmi a na druhom gróf s manželkou. Sluha išiel s kočom rýchlejšie a preto sa stratil z dohľadu. Gróf bol znepokojený obavou, či sa nestalo niečo s kočom s deťmi, preto hnal kočiša, aby pridal. Keď sa mu to nedarilo, povedal, že na mieste, kde zbadá koč, dá postaviť kaplnku. Pri brode zbadal koč s deťmi a svoje slovo dodržal.
Súčasná murovaná kaplnka zmenila miesto oproti pôvodnej z dôvodu výstavby cesty. V čase komunistického režimu na brehoch pri Ľubotíne kosili zrno vojaci, ktorí tu brigádovali. Dôstojník s vojakom prišiel na motorke na kontrolu a zastavili pri kaplnke na Bridkoch. Dôstojník pri pohľade na kaplnku povedal, že prečo by sa mal žehnať v dnešnej dobe, keď dnes je pozdrav "Česť práci!". Vytiahol pištoľ a strelil do obrazu Presvätej Bohorodičky v kaplnke, Bohorodičke do srdca. Znova nasadli na motorku a išli smerom na Sabinov. Pred obcou Rožkovany, kde išiel po ceste muž, ktorý viezol drevo z Kamenice, vrazili motorkou do voza a dôstojníka jedno drevo prebodlo priamo do srdca. Vojak, ktorý šoféroval, prežil. Žandárom vypovedal, aby ho netrestali, ale aby sa išli pozrieť do kaplnky na obraz. Hovoril, že od chvíle, kedy dôstojník strelil do obrazu, si nič nepamätá a prebral sa, až keď havarovali a zbadal prebodnutého dôstojníka. Otec Bajcura miesto na obraze, kadiaľ preletela guľka, domaľoval červenou farbou ako ranu, z ktorej tiekla krv. Obraz sa nezachoval, pretože ho pravdepodobne niekto odcudzil.